Keďže jej vlčí predkovia nevedeli preplávať veľkémore ale boli zvedaví, chceli sa z ostrovov podhrabať.Hrabali a hrabali v zemi, rozumej terre, a robili to tak neúnavne až imz toho zakrpateli nožičky a stali sa teriérmi. Na Gajku sa prenieslo zgénov predkovhrabanie v zemi za účelom: zabíjania nudy, vyrušovania myší v ichobývačkách aposilňovania bicepsov. Dodnes ju pri tejto činnosti chytajú záchvatyfrenetického šialenstva a len ťažko vie s hrabaním prestať keď razzačne.Izolácia na ostrove musela byť strašná.
Teriérisi nevyhrabali iba meno. Zistili, že v zemi sú všakovaké iné bytosti,ktorým saz ostrovov tiež nepodarilo odplávať. Niektorí našli jazvecov, inípotkanov aGajini predkovia našli líšky pod hromadami kameňov. Hromady sa volalicairn, a tak sa teriéri, ktorí prepadli tejto úchylke, nazvalicairnteriérmi. Gajka cairny nikdy nevidela a jediná líška, ktorústretla bola profíčka v umelom brlohu. Naháňa aspoň mačky a vôbec jejnevadí, že sú v okolí len čierne.
Domorodcoviabritských ostrovov, ktorí formovali rané kontúry teriérov sú síce označovaní ako konzervatívniale kerni by vedeli povedať svoje. Hlučná zábava, vysedávanie v krčmách podstoličkou pána a prímes írskeho temperamentu nezmazateľne vyryli brázdu dokrehkej duše cairnteriéra. Keď sa pozriem na Gaju ako sedí pod našou barovoustoličkou a pozerá na nás spod punkerskej štice, je mi jasné, že jej predkoviaprešli írskou krčmou aj undergroundovým Londýnom.
Teraz,v gaučových podmienkach pohodlného života kerník neraz počúva, že je tvrdohlavý, neposlušný a panovačný ale vdobách nedávno minulých, to bola práve rozhodnosť, samostatnosť a bystrosť čorozhodli o tom, že teriér prežije. Predsa len sú to psi, ktorí pri svojej psejpráci stáli zoči voči nadpsiemu nebezpečenstvu hlboko pod zemou, v temnotelíščej alebo jazvečej nory, na konci ktorej číhal protivník silný a prefíkaný.Okrem iného mu išlo o život – a to ako protivníkovi tak aj teriérovi. Neboločasu na dlhé rozhovory nad kusom kosti. Keď na seba narazili, vyhral ten, ktorýneprehral. A tak sa musel kernteriér naučiť používať to, čo mu narástlopod strapatým účesom a za výdatnejpodpory udatného srdca, ktoré mu pánboh nadelil, sám vzal svoj život do labieka už mu to zostalo.
KernteriérGaja je ťažko popísateľný pes ak to chcete zhrnúť stručne. Je to rozbuška nazačiatku chvosta, kolobežka na chrene, mokrý čumák v ponožke alebo veverička napuške. Proste je strelená od hlavy až po chodník. Niekedy sa musím zamyslieťakí sme my, jej páni, keď sme sa pre ňu rozhodli. Asi nebudeme veľmi iní. Hocinás spočiatku desili jej vlčie spôsoby, ktoré si doniesla nenápadne spolu skúskom deky a jednou hračkou od maminy, v strelenosti sme sa stali čoskorospojenci a s vlkom Gajou sme zdomácneli v našej malej svorke.